Cyrano de Bergerac w/ Martin Šalacha

ENGLISH VERSION BELOW

CYRANO Z BERGERACU (29.5.2016 Divadlo Andreja Bagara v Nitre)

So školou sme sa zúčastnili dňa 29.5.2016 exkurzie do Divadla Andreja Bagara v Nitre. Vybrali sme si predstavenie Cyrano z Bergeracu. Spomínam si, že som mala predskudky, a tak som sama sebe radila, aby som nesúdila knihu podľa obalu. V skutočnosti som netušila, čo mám v tomto divadle, v ktorom som predtým nikdy nebola, čakať. No táto dráma ma nakoniec zaujala oveľa viac, než by som čakala, a preto som sa rozhodla napísať tento článok.

Cyrano z Bergeracu je jedna z najslávnejších hier všetkých čias – veršovaná dráma v piatich dejstvách. Jej autorom je Edmond Rostand, ktorý ju napísal inšpirovaný príbehom a tvorbou iného francúzskeho autora – šľachtica Savinien Cyrano de Bergerac, vlastným menom Hector Savinien de Cyrano.

Postava Cyrana je zosobnením rytierskosti. Hudobne a literárne nadaný muž, odvážny a schopný šermiar, má len jednu chybu – dlhý nos. Rostand vytvoril hrdinu, nádherného človeka s chybičkou krásy, čím sa stal reálnym vzorom pre široké davy divákov.

Hra sa začína povestným súbojom Cyrana s protivníkom vikontom de Valvert počas divadeného predstavenia. Dej pokračuje stretnutím Cyrana s Kristiánom. Ten netuší, keď si u neho objednáva listy Roxane, čo tým spôsobí. Cyrano dlhé roky píše aj recituje potme pod Roxaniným balkónom vlastné veršované vyznania lásky. Rytieri nikdy neprezradili Roxane ich autorstvo a ani po skone Kristiána v bitke pri Arrase. Roxana miluje Kristiána aj po jeho smrti, na čom má zásluhu aj ideálna predstava, o ňom pochádzajúca z listov. Svoje autorstvo o svoju lásku priznáva Cyrano pred Roxanou, ktorá sa o neho stará v kláštore, až tesne pred svojou smrťou.

Zdroj: Divadlo Andreja Bagara

Herecké obsadenie

Cyrano de Bergerac – Marián Viskup

Roxana – Jana Kovalčíková

Kristián de Neuvillette – Roman Poláčik

Gróf de Guiche – Marcel Ochránek

Regueneau – Martin Šalacha

Le Bret – Juraj Ďuriš

Kapitán Carbon De Caste-Jaoux – Martin Nahálka

Ligniére – Juraj Hrčka

De Valvert – Peter Oszlík

Montfleury a Kapucín – Ján Greššo

Réžia

Lukáš Brutovský

INTERVIEW

MARTIN ŠALACHA

Chcela by som sa v prvom rade poďakovať za možnosť urobiť rozhovor s týmto mladým a veľmi sympatickým hercom, ktorý si získal moju pozornosť nielen v Cyranovi, ale aj v komédii Sluha Dvoch Šéfov a v seriáli Divoké kone. Vidieť ho však môžete aj v iných predstaveniach, ako napríklad “Ferdo Mravec”, “Tisícročná včela”, “Veľký zošit”, “Z rúčky do rúčky” v DABe a tak isto aj v Teatro Tatro. Viac sa dozviete o Martinovi v rozhovore s ním. 🙂

Zdroj: Viktória Satková

1. Aké boli tvoje začiatky s herectvom? Bol toto tvoj detský sen? (Ak nie, čím si chcel byť v detstve?)

Začiatky? Mám pocit, že stále začínam. Každý skúšobný proces a každá nová skúsenosť ma vráti späť na nulu. Začínam od začiatku, samozrejme už s nejakými skúsenosťami, pokorou a úctou k tomuto povolaniu, poslaniu.

Môj detský sen sa vôbec nespájal s herectvom. Chcel som byť archeológom alebo ufológom. Môj sen o budúcom povolaní sa vždy spájal s nejakou inšpiráciou, hlavne televíznou, ale zhruba v piatom ročníku na základnej škole som „vážne“ uvažoval nad povolaním kňaza a to sa už, dovolím si tvrdiť, spája s herectvom. Kňaz predstupuje pred ľudí, snaží sa im vyvolať určitý druh katarzie a má aj svoj „svätostánok“, čím by pre herca malo byť divadlo. Povolanie kňazstva je poslaním a obetou, a tým je pre mňa herectvo. Je to moje náboženstvo, takže určitá paralela tu je.

2. Ktorú inscenáciu si hral alebo hráš najradšej a prečo?

Najradšej mám dve inscenácie. Jednou z nich je Majster a Margaréta, predstavenie Teatra Tatra. A prečo? Je to čosi jedinečné, neopakovateľné, úžasné a pre mňa je to totálne divadlo. Tvorí ju neskutočná skupina talentovaných tvorcov a hercov a ťažko sa na to hľadajú slová, pretože v tomto prípade ide o mágiu a neopísateľné čaro. Ľudia v Teatro Tatro sú „vyvolení“, máme svoj názor, máme svoj vzdor, svoj humor, máme svojho Ondra Spišáka, svojho Fera Liptáka, Andreja Kalinku, máme výborný tím (manažérky, osvetľovačov, zvukárov), máme svoje šapitó. Tento druh divadla treba vidieť, zažiť a prežiť!

A druhou inscenáciou je Veľký zošit v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Prečo? Pretože táto inscenácia vznikala s úctou a rešpektom k téme, ktorú v sebe nesie. Pretože v nej hrajú vynikajúci herci a pretože má svoju výpovednú hodnotu, ale mám viac inscenácii, ktoré rád hrávam. Sú to aj komédie (ako napr. Z rúčky do rúčky, alebo Sluha dvoch šéfov), pretože ľudia sa radi smejú, ja ich rád rozosmievam a rád im rozdávam radosť a to aj vtedy, keď ja sám sa cítim nie najlepšie.

3. Hráš radšej v divadle alebo vo filme/seriáli?

Ono sa to ťažko porovnáva, ale radšej mám divadlo a to viem s istotou. Ten živý kontakt s divákmi je na nezaplatenie a energia, ktorú dávate, sa vám v tom istom momente vracia alebo aj nie. 🙂

4. Čo je podľa teba náročnejšie a prečo?

Podľa mňa je náročnejšie divadlo. Skúšobný proces, učenie sa textov, hľadanie a odkrývanie postavy a jednotlivých situácií vie byť poriadnou „makačkou“, ale mne sa to naozaj ťažko posudzuje, pretože napríklad vo filme som hral iba maličké postavy, takže som sa až tak nenatrápil, ale viem si predstaviť, že herec, ktorý hrá v dobrom filme dobrú postavu má veľa práce a výsledok potom stojí za to. Mne sa to ešte nestalo. Možno raz niekedy a niekde, ale keď sledujem zahraničné seriály alebo filmy, tak by som chcel byť ich súčasťou. Naposledy ma napríklad zaujal slovenský film Eva Nová. V tomto prípade bola náročná práca viditeľná a už aj ocenená.

5. Hrá sa ti lepšie v domáckom divadle Andreja Bagara alebo v divadle Nová scéna, kde hosťuješ?

Doma je doma, takže v DABe, ale hosťovanie na Novej scéne je pre mňa príjemným spestrením. Sú tam veľmi priateľskí a talentovaní ľudia a sú to priatelia a kamaráti, ktorých mám rád, takže je to pre mňa osvieženie.

6. Hráš radšej vážnejšie alebo komediálne postavy?

Prežívam obdobie, kedy mám rád „ťarchu“ a ťažšie postavy. Postavy, ktoré trápia seba a aj svoje okolie. Bohužiaľ, takých postáv mám málo. A možno aj preto je pre mňa ťažšie a ak sa taká postava objaví, je to pre mňa výzva. Priznávam, že málokedy tú výzvu zvládnem, ale pri komédii nie je jednoduché ľudí dobre a inteligentne rozosmiať. Ono je to niekedy ako s jedlom. Raz máte chuť na sladké a inokedy na slané. No a sú hry, kde vám postava ponúka spojenie viacerých chutí. Aj sa zasmejete, a aj si poplačete.

7. Ako hodnotíš postavu Ragueneau-a v Cyranovi?

Na jedna mínus. 🙂 K sebe som väčšinou, teda skoro stále, kritický, takže radšej nech hodnotí divák a ľudia na to školení.

8. Zahral si si aj “Malého Džona” v seriáli Divoké kone. Aká to bola skúsenosť a bolo to náročné?

Bolo to zaujímavé, niekedy príjemné a niekedy nie. Mal som rád stretnutia s kamarátmi a kolegami, no a samozrejme, keď sme točili s koníkmi. Náročné to bolo často, ale skôr časovo ako herecky, bola to hlavne skúsenosť.

9. Aký si mal pocit z natáčania s koňmi?

Úžasný. Kôň je nádherné, majestátne a inteligentné zviera. Mal som a aj mám pred nimi rešpekt a obdivujem ľudí, ktorí sa o ne starajú a venujú sa im.

10. Aký je tvoj najväčší herecký sen?

Raz si zahrať Richarda III. alebo Shylocka z Kupca benátskeho a možno nejaká dobrá postava v dobrom filme alebo seriáli, ale to ešte zrejme potrvá. Teda, ak vôbec. 🙂

11. Spomínaš si na nejakú vtipnú situáciu z divadla pri hre?

Fuha! Je ich veľa. Napríklad, keď sme boli ešte na škole a hrali sme jednu inscenáciu, kde náš spolužiak hral hotelového poslíčka. V jednom momente mal vybehnúť jednou stranou javiska, obehnúť ho v zákulisí a vybehnúť druhou stranou s dvoma kuframi. Mal ich mať prázdne, aby boli ľahké, no ja som mu ich naplnil ťažkými závažiami. Spolužiak cez predstavenie vybehol, prebehol zákulisím schmatol kufre, ale boli tak ťažké, že ich ani nezodvihol. Trhlo ním a „rachol“ na javisko.

12. Chcel by si odkázať niečo začínajúcim hercom a čitateľom tohto článku?

Choďte za svojím snom aj keď to bude ťažké a cesta za ním bude plná prekážok. Nenechajte sa odradiť a každá zlá skúsenosť nech vás formuje a posúva ďalej. Majte svoj názor! Ak niekoho ľúbite, ľúbte ho naplno! Ak niečo ľúbite, ľúbte to naplno! Nič nerobte „polovičato“! Peace and Love!

Zdroj: Stana Topoľská

Chcela by som sa poďakovať čitateľom, ktorí čítajú moje články, veľmi si to vážim a posúva ma to ďalej. 🙂

ENGLISH VERSION 

Cyrano de Bergerac (29/5/2016 – Theater Andrej Bagar in Nitra)

Once upon a time, we went on a trip from school on 29/4/2016 to Theater Andrej Bagar in Nitra to see the performance Cyrano de Bergerac. I remember how I had some prejudices about this, so I tried to advise myself to not judge a book by it’s cover. Actually, I didn’t know what to expect in this theater, because I had never been there before. But this drama impressed me more that I thought, and that’s why I decided to do this article.

Cyrano de Bergerac is the most famous play of all time – versed drama in 5 acts.

The author’s name is Edmond Rostand, who wrote this role-play when he was inspired by another French author – aristocrat Savinien Cyrano de Bergerac whose real name was Hector Savinien de Cyrano.

The main character Cyrano is an impersonation of chivalry. Musically and literary talented, brave and capable swordsman who has only one flaw – a long nose. Rostand created a hero, a beautiful person with the beauty mistake, which made him a role model for a huge part of the audience.

The play begins with a legendary duel of Cyrano and his adversary Vikont de Valvert the during theatre role-play. The story continues with the meeting of Cyrano and Christian. Christian doesn’t even wonder what he causes when he orders love letters for Roxanne written by Cyrano. Cyrano writes and also recites under Roxanne’s balcony his own versed declarations of love. Knights have never told Roxanne who has actually written those letters, not even after Christian died in the war at Arras. She still loves him after his death, because of the ideal thought of him thanks to the letters. The real truth comes up when Cyrano is dying slowly in front of Roxanne and he starts to read his last letter for her. She notices it was him, not Christian.

Actors/Actresses

Cyrano de Bergerac – Marián Viskup

Roxana – Jana Kovalčíková

Kristián de Neuvillette – Roman Poláčik

Gróf de Guiche – Marcel Ochránek

Regueneau – Martin Šalacha

Le Bret – Juraj Ďuriš

Kapitán Carbon De Caste-Jaoux – Martin Nahálka

Ligniére – Juraj Hrčka

De Valvert – Peter Oszlík

Montfleury a Kapucín – Ján Greššo

Director

Lukáš Brutovský

INTERVIEW

MARTIN ŠALACHA

Firstly, I would like to thank this really likeable actor, who got my attention not only in Cyrano, but also in comedy One Man Two Guvnors and in series Wild Horses for the opportunity to do this interview. You can also see him in performances such as “Ferda Ant“, “Millennial Bee”, “Huge Notebook”, “From Hand to Hand” in Theater Andrej Bagar and in Teatro Tatro, too. If you want to know more about him, keep on reading. 🙂

1. How did you start with role playing? Was this your childhood dream? (If not, what was the profession you wanted to do when you were a child?)

Beginning? I’ve got a feeling that every time is my beginning. Every trial process and every new experience takes me back to the zero position. I start in the beginning. Of course with some experiences, but from the beginning, with humility and respect to this profession, mission.

My childhood dream about profession wasn’t connected with role playing. I wanted to be an archaeologist or ufologist. It wasn’t always connected with an inspiration, especially television, but approximately in 5th grade of elementary school I “seriously” considered the profession of a priest. And I suppose that is connected with role playing. A priest appears in front of the people, he tries to call up a certain type of catharsis and he has his own “tabernacle” which should be for an actor the theatre. A profession of a priest is a mission and a sacrifice. And that is for me role playing. It is my religion, so there is a certain parallel.

2. Which one of theatre plays do you like to play the most and why?

I’ve got two favourite theatre plays. The first one is “Master and Margarita”, which is the performance in Teatro Tatro. And why? It is something unique, unrepeatable and incredible. It is total theatre for me. Teatro Tatro is amazing group full of talented creators and actors. It’s really difficult to find the words for it, because in this case it’s a magic and indescribable charm. People in Teatro are “selected”. We’ve got our opinion, our defiance, our humour, we’ve got our Ondrej Spišák, our Fero Lipták, our Andrej Kalinka, we’ve got an awesome team (managers, gaffers, sound engineers), we’ve got our own big top. This kind of theatre is worth seeing, is worth experiencing and living through!

And the other play is “Huge Notebook” in Theater Andrej Bagar in Nitra. And why? Because this performance was incurred with esteem and respect to the topic, which is what the theatre is about. Because there act amazing actors and actresses and because of the noticeable value of it.

But I’ve got more plays which I really like. For example comedies as “From Hand To Hand” or “One Man Two Guvnors”, because people love to laugh and I like to make them laugh even when I don’t feel the best.

3. Which one do you like more? Playing in theatre or in movies/series?

It’s really hard to compare, but I know I like theatre more for sure. There is a live contact with the audience and that is priceless. The energy you give them is getting back to you. Sometimes not. –joking-.

4. What is in your opinion more difficult and why?

In my opinion theatre is more difficult. A trial process, learning the script, finding and unearthing a character and individual situations can be a hard “backbreaker”. But it’s really difficult to review that, because I have played small characters in movies, so it wasn’t that hard for me, but I can imagine the actor who plays in a good movie a good character has got a lot of work and the result is really worth it. It hasn’t happened to me, but maybe sometimes and somewhere. And when I watch foreign movies I would like to join them. The last movie I was impressed with was a Slovak movie Eva Nová. In this case it was pretty difficult piece of work.

5. In which theatre do you like to play the most? In Theater Andrej Bagar in Nitra or in Theater Nová Scéna in Bratislava, where you are a guest actor?

At home is at home, so in Theater Andrej Bagar, but appearing in Theater Nová Scéna is for me a nice cheer. There are very friendly and talented people. They are my friends, who I like, so it’s for me a nice refreshment.

6. Do you like to play serious or comedy characters?

I’m in a season where I like to play hard characters who suffer about themselves and their surroundings. Sadly, I’ve got a only few of those characters. And maybe that’s why it’s for me more difficult when that character comes to me, but it’s for me a challenge. I admit I rarely handle that challenge, but for example in comedy it’s not easy to make people properly and intelligently laugh. It’s kind of the same as with food. Sometimes I’ve got a taste for sweet and sometimes for salty and there exists some role plays which are a connection of both – you laugh and you cry, too.

7. How do you rate the character of Ragueneau in Cyrano de Bergerac?

I rate it with grade A- :-). I am mostly, well, nearly all the time critical. So it’s better when the audience and critics judge it.

8. You have played a character “Small John” in Divoké kone series (Wild horses). How was the experience and was it difficult?

It was interesting. Sometimes pleasant and sometimes not. I liked meeting my friends and colleagues and of course when we were filming with horses. It was often difficult, but because of the time. It was a huge experience.

9. How was the feeling of filming with horses?

Incredible. A horse is a beautiful majestic and intelligent animal. I had and still have a respect for them and I admire people who look after them and spend time with them.

10. What is your the biggest role playing dream?

To play a character of Richard III. or a character of Shylock from the play The Merchant Of Venice and maybe a good role in a good movie or in series, but it will take a time, , if ever. 🙂

11. Do you remember a funny situation from the theatre while role playing?

Uh! I remember a lot of them. For example, once when we were still studying and we were playing one scene, where my classmate played the role of a hotel bellboy. In one moment he had to run from one side of stage, run to the backstage, run to the stage from the other side with two suitcases. Those suitcases should be empty, so they are lightweight, but I filled them with heavy weights. He took those suitcases during the performance, but they were heavy, so he couldn’t pick them up, his hands swung from the suitcases and he fell down to the stage.

12. Would you like to say something to starting actors/actresses and people who are reading this interview?

Always follow your dreams even if it’s a difficult road and that road is full of obstacles. Do not let other people discourage you and every single bad experience will form you and move you. Have your own opinion! If you love somebody, love him/her with all your heart! If you love something, love it with all you heart! Don’t do anything by half. Peace and Love!

I would like to thank you, my readers and I would really like to thank to Martin Šalacha for the option to do an interview with him. 🙂