Martin Michael Benčič: „Divadlo pre mňa znamená životnú filozofiu.“

Máš rád kultúru a umenie? A rozmýšľal si už niekedy nad tým, aké to je založiť si napríklad aj vlastné divadlo? Zaujímalo by ťa, ako vzniklo jedno z bratislavských ochotníckych divadiel? V prvom článku našej novej série Svet divadla s Divadlom TANDEM ti prinášame prvú časť rozhovoru s umeleckým vedúcim Divadla TANDEM, Martinom Michaelom Benčičom.

„Divadlo ako inštitúcia je úžasná v tom, koľko tam môže človek spojiť prvkov a schopností dokopy a vznikne z toho niečo nádherné.“ 

Prajem príjemné čítanie! 🙂

 Prezradil by si nám na úvod, aké sú tvoje začiatky s divadlom?

„Svoje prvé vystúpenie som mal už ako 5-ročný s deťmi z dvora a hrali sme pre susedov. Neskôr som vystriedal niekoľko dramatických krúžkov a amatérskych súborov. Priznám sa, bolo ich viac, najmä z toho dôvodu, že vo väčšine z nich sa riadili heslom “hráme sa” a nie “hráme divadlo”. Ja som mal záujem práve o to druhé, až sa mi nakoniec podarilo usadiť v dnes už neexistujúcom Divadle Klasik. To ma naučilo väčšinu z toho, čo dnes viem. Nikdy nezabudnem a navždy budem vďačný pani Monike Kovalčíkovej Ondrejkovej, ktorá so mnou mala neskutočne veľa trpezlivosti. Naučila ma skutočne mnoho vecí, ktoré som potom mohol aj sám rozvíjať.“

Študoval si niečo v súvislosti s herectvom či niečo úplne iné?

„Študoval som niečo úplne iné, čo ale napriek tomu s divadlom, podľa mňa, úzko súvisí. Strednú školu som vyštudoval ako animátor voľného času, čo je jedna z mojich záľub a na vysokej škole som študoval psychológiu, ale iba po bakalársky stupeň. Nechcel som ísť ďalej, pretože je to odbor, pre ktorý človek musí žiť celý svoj život. Ja som cítil, že to je pre mňa sekundárna záležitosť, ktorú chcem využívať skôr v divadle.“

(Z predstavenia Staroval, na fotke zľava: Martin Michael Benčič, Igor Kmiť)

A boli mu užitočné nejaké z vecí, ktoré sa naučil na školách? „Keďže som si zakladal divadlo, mnohé z týchto vecí, čo ma naučili na škole, som potreboval naplno využiť, aby som si okolo seba dokázal vytvoriť pracovný tím. Podľa mňa má byť každý herec do určitej miery psychológ, aby dokázal preniknúť do tajov svojej postavy, pochopiť a vedieť si psychologicky odôvodniť jej konanie. Taktiež, so psychológiou úzko súvisí aj vyjadrovanie, správanie sa k ľuďom a podobne. Preto mi oba spomínané odbory boli veľmi užitočnou skúsenosťou, ktorú využívam dodnes. Sám robím všetko pre to, aby som sa v nich zlepšoval, nech sú naše výsledky stále lepšie a lepšie.“

Divadlo TANDEM, ktoré si založil, existuje už od roku 2012. Ako si spomínaš na obdobie jeho vzniku?

„Keď som mal 17, naše Divadlo Klasik postupne zanikalo. Vtedy som si povedal, že teraz je ten správny čas, kedy si mám založiť vlastné a tak som sa na to vrhol. Pretože to bol môj sen. Už od detstva. Mal som kritérium, že som tam nechcel ľudí zo starej partie, pretože tých som poznal. Navyše boli naučení na určitý štýl, ktorý sme s Klasikom robili. Chcel som dať príležitosť úplne novým ľuďom. A tých si sám časom naučím na štýl, akým sa naše nové divadlo bude uberať.

Priznám sa, že nikdy nezabudnem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí mi pomohli pri úvodnom vyvesovaní letákov, oslovovaní ľudí a komunikácie s nimi. Pamätám si, že pri samotnom hľadaní nového tímu sa prihlásilo veľa ľudí, ktorých zaujala myšlienka na nové ochotnícke divadlo, ktoré sa malo zaoberať tvorbou vlastných činohier, ale aj muzikálov. To bola obrovská motivácia. Samotný začiatok toho všetkého bol z dnešného pohľadu chaotický. Mal som pripravený muzikál, ktorý sa počas prvých mesiacov skúšania ešte dokončoval. Ani sme nevedeli, či sa nám podarí zorganizovať premiéru a pokiaľ áno, či dokážeme v tomto smere aj pokračovať.

Napriek všetkým personálnym, finančným aj organizačným komplikáciám sa nám premiéra podarila zorganizovať a nikdy nezabudnem na všetkých, ktorí mi v tom čase najviac pomohli. Určite musím menovať najmä svojich rodičov, Miriam Merklovú, Mamera Ahmetiho, Martina Smolíka, Igora Kmiťa a mnohých ďalších, ktorí nám s prvým projektom pomáhali a vôbec za to nič nežiadali. Patrí im za to obrovská vďaka, lebo nebyť ich, TANDEM ako taký by nikdy nevznikol.“

(Z predstavenia Maturitné stretko, na fotke zľava: Peter Trnka, Veronika Gálová, Martin Michael Benčič, Simon Leitner, Jana Kočnerová, Filip Staňo, Jerguš Mitter, Veronika Žigmundová, Tomáš Hoda)

Prečo práve názov TANDEM?  „Keď sme už vedeli dátum odohrania premiéry, začali sme uvažovať, ako budeme tento dátum prezentovať. Bolo samozrejmé, že sa bez názvu nezaobídeme. Padlo veľa nápadov. Z tých názvov nás ani jeden nevystihoval, nehodil sa k nám a našej filozofii.

Jedného dňa som sa stretol s už bývalou členkou Kitty Reiffersovou, keď mi zrazu položila otázku: „Maťo, a čo znamená tandem?“. Vtedy som zavolal Mirke Merklovej, odborníčke na rôzne slovné hračky, synonymá a podobne. Hneď som sa jej spýtal na túto otázku a v slovníku našla, že toto slovo má veľa rôznych významov a medzi nimi našla aj: Jeden smer, jedna cesta, jeden cieľ. Vtedy som si povedal, že to je názov, ktorý vystihuje základnú myšlienku, pre ktorú divadlo vznikalo a ktorou sa riadime. A zároveň dobre pôsobí.“

Umelecký šéf by mal mať k svojmu divadlu vzťah. Aký je ten tvoj s TANDEMOM?

„Divadlo pre mňa znamená životnú filozofiu. Miesto, kde sa človek môže odpojiť od reálneho sveta a vytvoriť si vlastný, v ktorom sám rozhoduje o tom, koho si doň ho pustí a koho nie. Je to krásne, keď môže človek nacvičovať novú inscenáciu, spoznávať pritom nových ľudí, byť s nimi prakticky v nepretržitom kontakte. Vďaka tomu vznikajú nové priateľstvá. Čo je však dôležité – zachovať si odstup od pracovného a súkromného vzťahu. Aký mám vzťah k niekomu v súkromí, nesmie zasahovať do nášho „pracovného“ prostredia a naopak. V skúšobni máme medzi sebou divadelno-pracovný vzťah. Mimo nej je to, samozrejme, súkromný, ktorý nesmie byť ovplyvnený tým, čo sa stalo na skúške.“

(Nacvičovanie choreografie na predstavenie Maturitné stretko)

Aké to je byť umeleckým vedúcim a aj hercom, aké je Martinove obľúbené predstavenie TANDEMU alebo čo je jeho motiváciou, ale aj omnoho viac sa dozvieš v druhej časti rozhovoru s Martinom Michaelom Benčičom. Už čoskoro!

(fotky: z archívu Divadla TANDEM)