Sluha dvoch šéfov w/ Pavol Plevčík

ENGLISH VERSION BELOW

SLUHA DVOCH ŠÉFOV

Bláznivá komédia

Drzé a zábavné spracovanie najznámejšej Goldoniho hry Sluha dvoch pánov.

Najväčší divadelný hit súčasnej Európy.

Píše sa rok 1960 a dôverčivý Francis Henshall sa dostane do služieb dvoch pánov: Roscoa Crabba a miestneho gangstra Stanleyho Stubbersa. Zo všetkých síl sa snaží zabrániť ich stretnutiu, aby sa nedozvedeli, že pracuje pre oboch z nich. Vyjde však najavo, že Roscoe je v skutočnosti Rachel Crabbeová, preoblečená za svojho brata-dvojča, ktorého zabil práve Stanley Stubbers. Tým sa roztáča kolotoč vtipných zámien, komediálnych prekvapení a humorných scén.

POSTAVY

Francis Henshall – Martin Šalacha

Rachel Crabbe – Janka Lieskovská

Stanley Stubbers – Pavol Plevčík

Alfie – Tomáš Majláth

Gereth – Peter Makranský

A další…

Pred predstavením sme mali unikátnu možnosť stretnúť sa a spraviť rozhovor s jedným z hlavných hercov Palim Plevčíkom. Tu je pár faktov o ňom a rozhovor s ním.

Pavol Plevčík

Narodil sa 22.12.1983 v Bratislave. Ako herec je aktívny od svojich 9 rokov v divadle Nová Scéna. Vyštudoval konzervatórium, Vysokú školu muzických umení v Bratislave a Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre.

Pavol je členom hereckého súboru divadla Nová Scéna a hosťuje v divadlách Ticho a Spol, v divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a zahral si aj v Slovenskom národnom divadle.

Na Novej scéne ho môžte vidieť v predstaveniach „Aj muži majú svoje dni“, v muzikáli „Boyband“, „Charleyho teta“, „Obchod na Korze“, „Mata Hari“, „Sluha dvoch šéfov“, „Princ a Večernica“ a v psychodráme „Equus“.

V nezávislom divadle Ticho a spol. figuruje v predstaveniach „Izrafel“, „Deja vu“, „Zaplavenie“. Vo Zvolene účinkoval v pôvodnom slovenskom muzikáli „Prekliaty básnik“, v hlavnej postave Francoisa Villona. Okrem toho, že je hercom, je aj dablérom. Počuť ho môžete v rozprávke „Doba ľadová 3“, „Šmolkovia“, „Kung Fu Panda 2“, „Smallville“, „PAN“ a v mnohých ďalších.

Zdroj: Dominika Priečková

Spomínaš si, aké boli tvoje začiatky s herectvom?

• No, áno, spomínam. Tancoval som v detskom folklórnom súbore a tam som začal – okrem iného, že som spieval a tancoval – hrať aj v krátkych scénkach. Súčasťou vystúpení boli aj rôzne folklórne hry a tam som bol napríklad „starejší“ na svadbe, okrem toho som naďalej tancoval, ale už tam začali malé divadelné formy, a improvizácie. Potom nás z toho súboru vybrali do divadla, pretože vyberali deti, ktoré už mali pohybovú kultúru. Hrali sme aj v Národnom divadle napríklad „Ženský zákon“ alebo detský zbor v operách „Carmen“, „Bohéma“. Takto som hral aj na Novej Scéne, prvýkrát ako 9 ročný v muzikáli „Jozef a jeho zázračný farebný plášť“ s Jozefom Bednárikom. To všetko sú moje začiatky v herectve.

Baví ťa tvoja práca?

• Najradšej by som robil v bani. <sranduje> Baví ma táto práca, no je jej niekedy veľa. Na druhej strane keď si človek môže zarábať na živobytie tým, čo ho baví, tak je to vždy lepšie, ako sedieť v kancelárii alebo neviem čo.. robiť asfalt.

Máš radšej dabovanie alebo hranie v divadle a prečo?

• Je to úplne iná práca. Mám rád, keď sa to strieda, pretože všetkého veľa škodí a aj veľké množstvo divadla je pre mňa veľa. Veľa dabingu je náročná práca, pretože v štúdiu je umelé svetlo, klimatizovaný vzduch a chýba komunikácia s divákmi. Navyše prepožičiavaš hlas niekomu, kto rolu už vybudoval, takže ani tvorivosť nehrá v dabingu primáru úlohu. V divadle si tvoríš postavu sám. Je to niečo úplne iné. Tak isto ako kamerové herectvo je o inom, čiže ťažko povedať. Baví ma aj to, aj to, ale nedá sa to veľmi porovnávať ani spájať. Najradšej mám, keď je všetko pekne vyvážené.

Ktorú inscenáciu na Novej Scéne máš najradšej?

• Fú, ťažko povedať. Mal som veľmi peknú a vážnu postavu v „Báthoryčke“, bola to postava Ficka. Bol to škaredý hrbáč, ale mal veľké srdce. Tiež mám veľmi rád šou a muzikál „Boyband“, komédiu „Aj muži majú svoje dni“, a medzi vážnymi vecami, ktoré hráme, mám rád „Obchod na Korze“, kde hrám veliteľa Hlinkových gárd a taktiež otca Alana Stranga (Dávida Hartla) v predstavení „Equus“ – psychodráma.

Keby si nebol hercom, kým by si bol?

• Keď som si dával prihlášku na strednú školu, tak druhou voľbou bola obchodná akadémia, lebo ma bavili počítače a bavia ma doteraz. Len tým, že s nimi už nepracujem tak často, stratil som prehľad ohľadom najnovších systémov a hardwéru. Ale bavilo by ma to, takže možno IT-čkár, alebo skladač počítačov. Milujem aj športy, ale to som pochopil až pred tridsiatkou, na čo je vo vrcholovej sfére už neskoro. Rád si to však vynahrádzam vo fitnes centre pri činkách alebo na jar behaním či bicyklovaním.

Zdroj: Dominika Priečková

Vyskúšal si si aj hranie v televízii. V čom vidíš rozdiel oproti divadlu?

• Kamera berie detaily hercov. Javisko je veľký priestor, čiže pracuje sa inak s hlasom, inak s gestom. Hranie na kameru je veľmi civilné, skoro ako v živote, akurát situácie nie sú úplne civilné, pretože by boli nezaujímavé. Filmové herectvo je podľa mňa najťažšia herecká práca. Natáčanie neprebieha chronologicky ako divadelné predstavenie. Predstavenie sa spustí a má svoj vývoj, kdežto natáčanie na kameru je o strihoch a o krátších scénkach-obrazoch, ktoré niekedy nemajú vôbec náväznosť. Niekedy natáčaš obraz z konca filmu, potom zase začiatok. Kým sa prestavia a popremiestňujú kamery, čakáš hodinu a musíš ostať stále vnútorne nabudený aby si opäť od momentu, ako klapne klapka hral na sto percent. Musíš byť proste hneď k dispozícii s vybudenou emóciou a fyzicky dobre pripravený, pritom však treba veľmi opatrne pracovať s mierou výrazu, aby bol prejav uveriteľný a prirodzený. Takže kamerová práca je veľmi ťažká. Je to zase iná práca ako v divadle a dabingu ale krásna, samozrejme.

A zahral by si si ešte v televízii?

• Budem hrať v televízii. Budete ma môcť vidieť v druhej sérii serialu Kolonáda na RTVS a v detskej relácii Stoj, pozor, choď!, rovnako na Slovenskej televízii, kde budem stvárňovať dopravného policajta. Bola to milá skúsenosť, veľmi únavná, ale príjemná. A keď príde niečo ďalšie, tak budem len rád.

Aké 3 rady by si dal začínajúcim hercom/herečkám?

• Pracujte nielen na remeselných zručnostiach ale aj na svojom intelekte, nie je nič horšie ako hlúpy herec.
• Nebojte sa pochybností, tie patria k našej práci.
• Vyrovnajte sa s kritikou. Vnímanie výkonu a diela je subjektívna vec každého diváka a človeka. Niekto má rád sviečkovú a niekto koláčJ

Zdroj: Dominika Priečková

Chceli by sme v prvom rade poďakovat Palimu Plevčíkovi za rozhovor a fotky a Vám čitateľom za prečítanie.

Zaujíma vás ešte niečo ? Nechajte koment a my sa to Paliho nabudúce spýtame.

ENGLISH VERSION

ONE MAN, TWO GUVNORS

Sassy and funny handling of the most famous play by Goldoni. The biggest theater hit of nowadays’ Europe.

The year 1960 is written and trusting Francis Henshall is becoming a man of two guvnors: Roscoe Crabbe and local gangster Stanley Stubbers. Henshall is trying so hard to avoid them to meet each other. He doesn’t want them to know about him working for both of them. But then comes out, that Roscoe is actually Rachel Crabbe, dressed as her brother-twin, which Stanley Stubbers has killed.  With that starts a big roundabout full of funny changes, comedial surprises and humorous scenes.

Francis Henshall – Martin Šalacha

Rachel Crabbe – Janka Lieskovská

Stanley Stubbers – Pavol Plevčík

Alfie – Tomáš Majláth

Gereth – Peter Makranský

Pavol Plevčík

He was born 22/12/1983 in Bratislava. He has been active as an actor since his 9 years in theater Nová scéna (New Scene). He graduated Conservatory, acting at Academy of Performing Arts in Bratislava and University of Constantine Philosopher in Nitra.

Pavol is an actor in theater Nová scéna, Ticho a Spol, theater Jozef Gregor Tajovský in Zvolen and he played also in Slovak National Theater.

You can see him in performances as „Even men have their days“, musical „Boyband“, „Charley’s aunt“, „Mata Hari“, „One man, two guvnors“, „Prince and EveningStar“ in psychodrama „Equus“ in theater New Scene and in the musical “Madame de Pompadour.”

He figures in an independent theater Ticho a Spol in performances „Izrafel“, „Deja Vu“, „Flooding“. He also performed in the original Slovak musical „Accursed Poet“ in the main character of Francois Villon. Also in the theater Aréna in a story of “Cinderella” and in a theater Zrkadľový háj he plays in “Ah Juliet! Oh Romeo! Was it the Shakespeare’s fault?”

In addition to he is active as a voice actor. You are able to hear his voice in a story „Ice age3“, „Smurfs“, „Smallville“, „Kung Fu Panda 2“, „Smallville“, „PAN“ and others..

Do you remember your beginning with role playing/acting?

• Well, yes, I do. I have danced in Children folklore club and I have started there. I have sung and danced, but I have started to play in short skits. Folklor plays have been a part of it. And there I have played for example groosman at the wedding. There have started my little acting forms and improvisations. Then the theater called us to play for them, because the theater wanted kids with motion culture. We have played in National theater a drama „Women’s Law“ or as a children’s choir in operas – Carmen and La Boheme. I have played in Nová Scéna (Theater New Scene) for the first time when I was 9 years old, in musical Jozef And His Magic Coloured Coat with Jozef Bednárik. That’s my start with acting.

Do you enjoy your job?

• No. I would rather work in mines. <joking> Yes of course I like my job, but I’ve got a lot to do sometimes, but when you can make money for your livehood with job you enjoy, it’s much better than sitting in an office or I don’t know… making asphalt.

Do you prefer voice acting or role playing? Why?

• Voice acting and role playing are different jobs. I like when it’s changing, because a lot of everything is unhealthy and being a lot in theater is not good, too. In voice acting studio we don’t have a real day light, we don’t communicate with people, we communicate with computers and you actually don’t play. You only lend your voice to somebody, who has played it. That’s mean that creativity is not a huge part in voice acting studio.
• In theater you make your role on your own. That’s something really different. As different as playing infront of the camera. So I can’t really answer your question. I like both of them, but you can’t compare it and you can’t connect it. I like the most when everything is in balance.

Which one of your plays in theater New Scene do you like the most?

• Hard to tell you. Once I had really good and serious role in play called Bathory. It was a role of Ficko. He was ugly hunchback, but he have had a big heart. But from nowadays‘ it is a show musical „Boyband“, comedy „Even men have their days“ and as serious play I like „Shop on Main Street“, where I play a commander of Hlinka’s guards and a father of Alan Strange in psychodrama called „Equus“.

If you are not an actor, who would you be?

• I don’t know. When I sent an application for an high school, the second one was for economic Academy, because I liked working with computers and I like it still. But the thing is, I don’t work with them so much, so I don’t know nearly anything about newest systems and hardware. But I would like it of course, that’s mean I would be maybe and Itofficer or computer maker.
• I love sports, too, but I have realised that before my 30s, now it’s late for that. I like to offset it in fitness center with dumbbells or in the spring with running and cycling.

You had a chance to play in a television. What kind of differencies are there?

• A camera takes details of actors. Stage is a big space, so you work differently with your voice, with your gestures. Camera is more civil, nearly as in real life, but situations are not completely civil, because they wouldn’t be interesting. It is the hardest role playing work in my opinion, because it doesn’t have a chronology as a performance. Performance just starts and it has it’s own growth. Recording for a series or a film is about cutting and about short skits, which sometimes don’t have a growth at all. Sometimes you record the end of the film, then the start of the film, then cameras have to be rebuild, so you have to wait about hour and you have to stay „inwardly awake“ and you have to go from 0 to 100 after „flap goes welll“. You have to be available with your emotions and physically ready, but still be careful at working with the measure of expression, so the statement is believable and natural. So working with camera is really hard and different, but beautiful.

Would you like to play in TV again?

• I will play in television. You will see me in series Colonnade in the second set and you will see me in program for kids called „Stop, attention, go!“, where I play a role of traffic policeman. It was nice experience, but really tiresome.  And if something another will come, I would be happy

What 3 advices would you give to young actors and actresses?

• Don’t work only on your craftmanship, but on your intellect, too. Nothing is worse than stupid actor.
• Don’t be afraid of doubts, they include to our job.
• Deal with criticism. The perception of performance and work is a subjective thing of each viewer and human. Somebody likes steak and sombody likes cake

We would like to thank Pavol Plevčík for this experience and for opportunity to do this interview.

If you want to know more about him and you’ve got some question, write down below and we will ask him next time

Thank you so much!