Chcem chodiť / I want to walk

ENGLISH VERSION BELOW

Pre každého z nás je už úplnou samozrejmosťou, že ráno sa zobudíme, postavíme sa na nohy a odkráčame, v mojom prípade, do kuchyne na raňajky. Medzi nami sú však ľudia, ktorí sa nedokážu sami postaviť na nohy, ktorí sú odkazaní na vozík. Ja som sa rozhodla predstaviť vám jedno úžasné dievča, ktoré aj napriek jej postihnutie je veľmi šikovné a talentované.

Ahoj, mohla by si sa nám v skratke predstaviť?
Ahoj, volám sa Miroslava Slováková, moja prezývka je Mirka. Mám 15 rokov a pochádzam z Hronskej Dúbravy, no 6 rokov už bývam vo Zvolene, mám rada literatúru a divadlo.

Podľa toho, čo viem, máš nejaké telesné postihnutie. Mohla by si nám ho priblížiť?
Áno, mám detskú mozgovú obrnu. Mám to od narodenia, narodila som sa totiž predčasne a dostala som krvácanie do mozgu. Lekári ma dali do umelého spánku a mysleli si, že sa z toho nepreberiem, no ja som to zvládla. A od vtedy som na vozíku. Ja samú seba neberiem ako postihnutú, som normalný človek len mám málu vadu.

Čomu sa venuješ mimo školy?
Venujem sa herectvu, ktoré milujem a dúfam, že sa mi to s ním podarí ďaleko dotiahnúť.

Trocha ma to zaskočilo. Dá sa venovať herectvu aj na vozíku?
Na internáte máme divadelný súbor, ktorý navštevujem. Mám za sebou veľa predstavení. Občas je to náročné, ale dá sa to zvládnuť, ak človek chce.

Aké sú tvoje plány do budúcna? Kde by si chcela študovať, či pracovať?
Chcela by som sa hlavne naučiť chodiť. A potom, by som chcela študovať na VŠMU (VŠMU – Vysoká škola muzických umení). A ak by sa mi to nepodarilo, chcela by študovať a pracovať s počítačmi.

Čo by si chcela v živote dokázať? Čo je tvojím najväčším životným cieľom?
Tak samozrejme, ako som už spomenula, mojím najväčším životným cieľom je, aby som sa mohla postaviť na svoje nohy a mohla chodiť. A taktiež chcem robiť niečo, čo mi robilo radosť aj druhým, skrátka chcem dokázať niečo, aby si ma ľudia pamätali.

Ja viem, že tebe sa tohto roku splnil jeden z tvojich najväčších, životných snov. Ako sa to vlastne stalo?
Áno, stalo sa to presne 10.5.2015 . Prišiel ma navštiviť užasný človek Petr Lexa. Je to český spevák. Ja som mu napísala správu o tom, ako mi jeho tvorba pomáha. Taktiež som spomenula, že som smutná z toho, že ho nikdy nestretnem. A tak si on cez víkend zistil moju adresu a cestoval 524 km dlhú cestu na Slovensko, len kvôli mne.

Ako si reagovala, keď si zistila, že Petr je u vás doma?
Plakala som a myslela som si, že to je len sen. Že zasa snívam, ale, na moje šťastie, to bolo skutočné.

Už som sa Ťa pýtala na budúcnosť, ale teraz sa chcem trocha vrátiť do minulosti. Kedy Ti zistili tvoje postihnutie?
Už keď som sa narodila.

Je/Bolo to ťažké?
Najhoršie bolo hlavne to, keď iné deti mohli behať, hrať sa vonku. Ja viem chodiť, ale len s pomocou. Naučila som sa s tým žiť. No stále je to ťažké, najmä v situáciách, keď sa na mňa občas dívajú akoby som bola niekto iný.

Ako na to reagovali rodičia, prípadne súrodenci?
Mama so mnou od začiatku cvičila, nútila ma robiť niečo so sebou. Keby jej nebolo, možno by som bola ležiaca. A súrodenci mi vždy pomáhali, aj keď najviac moja sestra, ktorá je mojou najväčšou oporou.

Viem, že momentálne navštevuješ špeciálnu školu, takže tam sa predpokladám s osočovaní, šikanovaním, a pod. nestretávaš, ale ako to bolo na normálnej školy či medzi kamarátmi, na ulici?
Práve, že, aj na tejto škole sa stýkam so šikanou, ale, našťastie, ja nie som jej obeťou. Pokiaľ ide o normálnu školu, tam to bolo strašné. Brali mi peniaze na desiatu, nadávali mi, vraveli že škaredo píšem. Mala som tam síce zopár kamarátok, no neskôr som zistila, že to nebolo skutočné kamarátstvo.

Ako si reagovala a čo si robila v danej situácií?
Bolo mi to ľúto, bála som sa chodiť do školy, no keď to mama povedala učiteľke, dali mi pokoj a začali ma ohovárať za chrbtom. Ďalej som to už neriešila.

Hovorí sa, že zdravé deti majú prianí tisíc, choré len jedno. Platí to aj u teba?
To určite nie. Je síce pravda, že moje najväčšie a najsilnejšie prianie je, naučiť sa chodiť. To áno, ale ešte ich pár mám. Nie ako iné deti, že chcú napr. tablet, ale ja by som rada znova videla Petra či vydala knihu.

Máme po Vianociach, a tak by ma zaujímalo, ako si prežila sviatky?
V kruhu rodiny, pozerajúc rozprávky ako každé dieťa.

A čo darčeky? Spokojná?
Áno. Najväčší darček som už dostala. To že ma navštívil Petr. Viac mi už netreba.

Zvykneš si dávať predsavzatie do nového roku? Ak áno, aké?
Naučiť sa chodiť a vidieť ešte raz Petra. Stále je to o tom istom, haha!

Nedávno bol polrok a s ním prichádzajú písomky, skúšania a napokon samotné polročné vysvedčenie. Ako dopadlo to tvoje?
Mala som samé jednotky, čo ma veľmi teší. Vysvedčenie však nemám doma, pretože som pred polrokom, kvôli zdravotnému stavu do školy nešla.

(Mirka s bratovou priateľkou) ►►►

Ďakujem Ti, Mirka za rozhovor, prajem Ti len to dobré, aby sa Ti splnili sny a predovšetkým, aby si sa naučila chodiť.

A Vám ďakujem, že ste si prečítali o tomto úžasnom dievčati a verím, že začnete vnímať ľudí s postihnitím aspoň trocha inak ako doteraz.

ENGLISH VERSION

For most of us everyday morning looks like we wake up, Stand up and go to kitchen for breakfast. Its also normal for me. But we are not  surrounded only by people who are healthy and can walk. I want to introduce you one amazing girl who is so talented despite of handicap.

Hello, can you please introduce yourself briefly?
Hi, my name is Miroslava Slováková, my nickname is Mirka. I am 15 y. o. and I am from Hronská Dúbrava, but I live in Zvolen fo 6 years. I like literature/books and theatre.

As I know you suffer from seriouse desease. Please tell us more about it and also about challenges you have to overcome.
Yes, I have child cerebral palsy. I have it since my birth. I was aborted and I got haematencephalon. I was put in temporary coma and nobody believed I could survive. But I did. Since that time I´m on wheelchair. I don´t take myself as handicaped person. I´m normal person with a small defect.

What do you do in your free time?
I will become actress.

You surprised me! Can you do acting on wheelchair?
It´s hard sometimes, but one can manage if there is a power and will to fight.

What are your plans?
I want to start walking on my own. And then to study at VŠMU (VŠMU – University of music arts).If I´m not successfull there then I would prefer to work on computer.

What is the biggest goal of your life. Maybe your dream.
So of course as I mentioned before my biggest goal and challenge is to stand up and start walking on my own. Also I´d like to do something which would bring a joy and happiness to the others. Basically I want to be remembered.

I know that last year one of your dreams came true. Tell us something about it, how it happend?
Yes, it happend on on 5 October 2015. One amazing man visited me. Petr Lexa is cezch singer and youtuber. I wrote him message about how his music helps me.I mentioned I was so sad, as I did not believe I could ever meet him.After reading this message he found out where I live and travelled 524 km to Slovakia just to see me.

How did you react when you found out Peter was in your house waiting for you?
I cried and though it was just a dream. But, fortunately, he was real.Lucky me.

I asked you about your future, but I´m also intrested in your past. Did doctors know before you were born that something was wrong?That you would suffer from such disease?
I´m not sure. But they knew it Immediately after my birth.

Was it {or still is} hard for you?
The most difficult for me was to see other children running and playing outside. I can walk with help. I´ve got used to live my handicap. Still it´s hard sometimes to see people looking at me and see in their eyes I´m different-weird.

How did your family cope with all these challenges related to your health condition?
My mother excercised with me regularly.I would still lie in a bed without her.She forced me to move to do something. And my siblings? They have always help me. Mostly my sister who is my biggest support.

I know you attend special school for children with diseases, handicaps. I suppose kids are friendly there, they don´t bully the others but how it was in general public school you attended before. How was it among the friends on street?
I see bullying at this school as well,but fortunately have never been“ their object“. It was horrible at public school. Other kids took my food, scolded me , told me my writing was terrible. I had some friends but later on I found out it was not real friendship.

What was your reaction in such situations?
I was affraid to go to school. When mum talked to teacher about it they let me be but started slandering me. But I did not care anymore.

 It is said that health kids have a thousand wishes, only one sick. Is it a true for you?
Fifty-fifty. It is true that my biggest dream is to walk. But I have some more. I don´t want tablet like other kids. I would like to see Petr again or publish a book.

The Christmas is over and I am interesed, how you spent it?
With my family, watching cartoons like other kids.

What about presents? Happy?
Yes. I have already reseved the biggest present. It was Petr´s visit. Nothing else was needed.

Do you make New Year´s resolution? If yes, what they are?
To walk without help and see Petr.

Recently midyear exams are ahead of you and also mid year certification. How was it for you?
I had very good results so I am happy. I don´t have certification at home as I was not able to go to school because of my health condition.

(Mirka with her brother´s girlfriend) ► ► ►

Thanks Mirka, for this interview. I wish you only the best . I hope your dreams come true and you will start walking on your own

And thanks to all of you who find time to read this article about one amazing girl who fights her life challenges and does not give up. I hope that after reading this article you start seeing Mirka in handicaped people.
See you in another article.