Životná skúsenosť

ENGLISH VERSION BELOW

Už týždeň vopred som sa tešila na 22. septembra a odpočítavala som dni. No keď mi v utorok ráno o pol tretej zazvonil budík a ja som sa musela dostať z postele von, všetka radosť a chuť ísť niekam ma prešla. Našťastie netrvalo dlho a ja spolu s mojím ockom sme o pol štvrtej ráno vyrážali smer Nitra. Mali sme pred sebou cestu dlhú necelých päť hodín, no aj napriek rannému vstávaniu som bola plná energie.

O ôsmej sme konečne dorazili do Nitry a ja som mala tú česť spoznať organizátorku tohto „Semináru pre mladých novinárov“. Zoznámila som sa s pani Blahovou, neskôr som ju spoznala ako Stanku. Keď sme sa stretli všetci zúčastnení, presunuli sme sa do redakcie nitrianskych novín MY. Tam sme strávili cca dve hodinky. Hodinu a pol sme mali prednášku s pánom Holubekom, redaktorom už spomínaných novín. Tento pán ma veľmi zaujal svojím rozprávaním. Myslím, že to bolo veľmi dobrým vstupom do nového dňa plného prednášok. Dozvedeli sme sa v akom programe pracujú redaktori, kedy sa robí uzávierka a kedy idú noviny do tlače. Oboznámil nás s celým procesom ako vzniká týždenník, od rozdeľovania úloh, cez zháňanie si tém na články a písanie samotných článkov až po jeden z posledných vecí a to je tlač a rozvoz týždenníka. Potom sme sa presunuli o poschodie vyššie a navštívili sme oddelenie inzercie. Boli sme tam len chvíľu, pretože slečny, ktoré tam pracovali museli ísť do terénu. Z redakcie sme sa presunuli na CHKO, kde sme mali prednášku s ochrancom prírody pánom Košťánom. Keďže je botanik, jeho prednáška sa týkala botaniky. Napriek tomu, že to vyzeralo ako veľmi zaujímavá téma, tento pán nemal dar reči takže nedokázal svojím rozprávaním zaujať, a preto sme všetci zívali a krútili sa, ale prežili sme to. Keď sme sa dostali preč z CHKO, šli sme na obed a následne sme sa presunuli na katedru žurnalistiky UKF v Nitre. Na túto časť celého dňa som sa tešila najviac. Prvý krát som bola medzi vysokoškolákmi, sedela som v miestnosti kde sa prednáša a mala som prednášku s profesorkou žurnalistiky. Na tejto univerzite nás čakali štyri prednášky, no na všetky sme šli s úsmevom na tvári a ešte s väčším sme odchádzali, ale to už predbieham. Najprv nám bolo povedané ako napísať dobrý článok, na čo nezabúdať, na čo si dávať pozor a čomu sa vyhýbať. Túto prednášku viedla už spomínaná profesorka žurnalistiky pani Mgr. Veverkovou. Keďže k štúdiu žurnalistiky patria aj média mali sme možnosť vidieť ako sa strihá video, či film taktiež ako sa pracuje s kamerami, mikrofónmi či zeleným plátnom. Práca s hlasom je pri žurnalistike tiež veľmi dôležitou časťou a preto sme šli do školského rádia univerzity, ktoré sa volá Rádio Plus. Vysokoškolskí študenti nám ukázali ako sa dá rýchlo a jednoducho odstrániť z nahrávky hlasu zakoktanie, zakašľanie či naše bežne „eeeeem“. Ako poslednú prednášku na tejto univerzite sme mali s redaktormi školského časopisu s názvom „Občas Nečas“. Bolo vidno, že títo študenti na časopise naozaj pracujú a snažia sa, aby bol čo najlepší. Každý jeden z nich to robí popri štúdiu a niektorí dokonca aj popri práci, no aj napriek tomu sa snažia do časopisu dať všetko. Na konci dňa, keď sme boli už všetci unavení sme sa presunuli do penziónu, kde sme boli ubytovaní. Tam bola večerná a zároveň naša posledná prednáška na prvý deň. Koniec prednášky bol okolo pol desiatej večer. Bol to veľmi únavný deň, no napriek tomu som na druhý deň vstávala s úsmevom na tvári. Ďalší deň sme hneď po raňajkách mali 3 prednášky, boli taktiež veľmi zaujímavé a dali mi veľmi veľa nových skúseností. S poslednou prednáškou sme sa rozlúčili so všetkými. Ešte sme si šli vyskúšať urobiť fotoreportáž a to bol už naozaj koniec. Som veľmi rada, že som tam bola, neľutujem ani jediný moment. Veľmi rada by som si niečo také zopakovala a tak aj urobím. V novembri sa chystá ďalší seminár, tento krát so zameraním na prezentovanie pred ľuďmi. Už teraz sa neviem dočkať. Celé dva dni plné prednášok, mi dali veľmi veľa nových skúseností a preto ďakujem organizátorom za ich výdrž a hlavne za to, že niečo takéto zorganizovali. Veľké ďakujem.

ENGLISH VERSION 

One week before I looked forward to 22nd September and I deducted days. My alarm clock rang at 2:30am and I had to get up I was no happy. My gladness left me. After one hour, when me and my father were ready, we could go to direction Nitra (Slovak town), at 3:30am. Journey was long for 5 hours, but I had a lot of energy.

We were in Nitra at 8:00am and I finally could get to know organizer of Workshop for young journalists. Organizer was misses Stanislava Blahová. When all of invited were at place events, we went to editorial office of weekly MY (in english US). We were there for cca 2 hours. Hour and half we had lecture with mister Holubek. He is redactor of weekly MY. His talking was very interesting. I think it was very good entry to new day with a lot of lectures. Now, thanks him, we know in wich program they work, when they do deadline and when newspaper go to press. He told us how weekly originate in their editorial office. After that, we went to 2nd storey, to advertising department. We were there only for few minutes, because women who work there had to work on their advertisements. We went from editorial office to building where we had lecture with mister Košťán who is conservationist and botanist. That was horrible. Are you asking why? Because the mister doesn´t have gift of the gab. Really, I mean it seriously. After lunch we were going to the college of journalism. I was so happy, this part of day was the best. At first Mgr. Veverkovátold us how we can write good article. We could see where students cut films and videos and we could go to radio. It was experience for all life. At the end we went to editorial office of school periodical. We talked with editor-in-chief about her work. This girl told us everything about redactors. Everyone who work in periodical are students. This magazine call “Občas Nečas” /in english “Sometimes Bad Weather”. The last lacture was at our hotel. It was ending at 10:30pm. I was so tired, but I looked forward to next day. On Wednesday, we had only 3 lectures. I would like to repeat it. And I am going to do it. In Novembre will be new seminar and I am sure I am going to go to seminar. I am so happy right now, two weeks before, haha. I want to say big “THANK YOU” to organizers. Thank you so much for that experience.